BUKOVINSKÉ STRETNUTIA 1990-2019

BUKOVINSKÉ STRETNUTIA PREKRAČUJÚCE HRANICE

Multietnický historický región, ktorý sa nachádza medzi Karpatmi a stredným Dnestrom, sa často označuje ako „Švajčiarsko východu“ alebo „Európa v miniatúre“. Život medzi ľuďmi rôznych národností a vierovyznaní je skutočnou školou vzájomného porozumenia a úcty k hodnotám svojich susedov – je to škola tolerancie a medzikultúrnej komunikácie. Bukovina je priestorom koexistencie kultúr, a vzájomného pôsobenia a prelínania sa rôznorodých tradícií a jazykov. Dlhodobé procesy kultúrneho prekrývania mali významný vplyv na podobu vedomia „človeka z Bukoviny“, takzvaného človeka homo bucovinensis.

V súčasnosti, v dobe globalizácie a integračných procesov, je čoraz dôležitejšia spätosť s konkrétnymi miestami, ľuďmi, hodnotami a významami, ktoré tvoria malú vlasť. „Duch Bukoviny“ sa prejavuje predovšetkým počas Medzinárodného folklórneho festivalu „Bukovinské stretnutia“. Sú to stretnutia, ktoré nemajú žiadne hranice. Napriek jazykovým a kultúrnym rozdielom sa ich účastníci integrujú do jednej bukovinskej rodiny. „Bukovinské stretnutia“ učia tolerancii, porozumeniu a otvorenosti voči vplyvom iných kultúr a podnecujú vzájomné spoznávanie sa. Organizátori tohto podujatia na čele s riaditeľom festivalu Zbigniewom Kowalským chcú obnoviť atmosféru a kultúrnu situáciu bývalej multietnickej Bukoviny.

Myšlienka zorganizovať bukovinský festival vznikla v roku 1986, keď sa v Jastrowí sformoval folklórny súbor čadčianskych goralov „Jastrowiacy“, ktorý založili poľskí presídlenci z Bukoviny. Prvý festival sa konal v roku 1990. Jeho účastníkmi boli súbory bukovinského pôvodu z Poľska (7) a 2 skupiny z Bukoviny: poľský súbor z rumunského mestečka Poiana Micului a ukrajinská skupina z mesta Černivci. V nasledujúcich rokoch 1991 – 1998 sa festival vďaka systematickému nárastu počtu účastníkov stal medzinárodnou scénou prezentácie ľudovej kultúry všetkých etnických skupín historickej Bukoviny a zároveň ich každoročným sviatkom. Medzinárodný folklórny festival „Bukovinské stretnutia“ sa v rokoch 1990 – 1998 konal v Poľsku (Jastrowie, Piła). Na základe mnohostranných kontaktov s Poliakmi zo severnej a južnej Bukoviny a s inými bukovinskými skupinami v Poľsku sa zrodila myšlienka stretnutí všetkých národnostných a etnických skupín, ktoré reprezentujú bukovinský folklór.

Festival každoročne napredoval. V roku 1993 sa na festivale zúčastnilo trinásť súborov: šesť z Poľska, dva z Rumunska (jedným z nich bola aj skupina Poliakov z južnej Bukoviny) a päť súborov z Ukrajiny, z ktorých jeden zastupoval poľskú a jeden židovskú komunitu. V roku 1993 na festivale po prvýkrát vystúpil súbor z Nemecka. O rok neskôr sa festivalovému publiku predstavilo už šestnásť folklórnych súborov: 2 poľské súbory z Rumunska, 3 z Ukrajiny (vrátane poľského a židovského), 2 z Nemecka a 7 z Poľska. Tradícia nemeckej účasti na festivale pokračovala aj v roku 1995, no, žiaľ, neskôr sa prestala rozvíjať. V roku 1996 sa však na multietnickej mape festivalu ocitli aj súbory zo Slovenska, kde tiež žije komunita ľudí z Bukoviny. Okrem toho sa na festivale zúčastnil 1 poľský súbor z Rumunska, 6 z Ukrajiny (2 poľské a 1 židovský) a 9 súborov z Poľska. V roku 1997 prezentovalo bukovinský folklór už 22 súborov zo siedmich európskych krajín: 3 rumunské (z toho 2 vytvorené predstaviteľmi poľskej komunity), 6 ukrajinských (z toho 2 poľské), slovenský, maďarský, nemecký a poľský súbor zo Slovinska a 9 poľských súborov. V roku 1998 sa k veľkej festivalovej rodine pridali 2 skupiny „Starovercov“ z Rumunska. Narástol nielen počet súborov a umelcov, ktorí chceli ukázať svoje folklórne umenie, ale aj sieť miest a krajín, ktoré chceli u seba zorganizovať pestrú oslavu bukovinského folklóru.

Od roku 1999 sa „Bukovinské stretnutia“ konajú aj v Câmpulung Moldovenesc v Rumunsku a v meste Černivci na Ukrajine. Od roku 2000 sa do organizácie bukovinského festivalu zapojili aj bukovinskí Sekleri z Bonyhádu. Na festivale sa každoročne zúčastňuje čoraz viac folklórnych súborov, ktoré reprezentujú všetky národnostné a etnické menšiny v Bukovine. V roku 2003 sa bukovinský festival uskutočnil až v šiestich krajinách: v Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, na Ukrajine, v Nemecku a na Slovensku. V rokoch 2008 až 2014 boli 5. dejiskom festivalu Turčianske Teplice na Slovensku a v rokoch 2014 až 2016 sa „Bukovinské stretnutia“ konali v Kišiňove v Moldavskej republike. V roku 2015 sa podarilo „Bukovinské stretnutia“ úspešne inaugurovať v Dzierżoniówe a v auguste 2017 sa festival dostal aj do Lubańa, ktorý je od roku 2018 štvrtý mestom organizujúcim toto medzinárodné podujatie v Poľsku. Podujatia v rámci 30. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu „Bukovinské stretnutia“ sa konali v Poľsku (Jastrowie, Piła, Lubań, Dzierżoniów), Rumunsku, Maďarsku a na Ukrajine.

Na všetkých ročníkoch „Bukovinských stretnutí“ sa zúčastnilo viac ako 500 súborov pôvodom z Bukoviny, ktoré predviedli 2891 vystúpení: súbory z Rumunska – 1047, z Ukrajiny – 716, z Poľska – 485, z Maďarska – 474, zo Slovenska – 69, z Moldavska – 64, zo Srbska – 19, z Nemecka – 8, z Bosny a Hercegoviny – 4, z USA – 2, z Českej republiky – 2, zo Slovinska – 1.

V rokoch 1990 až 2019 sa uskutočnilo 111 ročníkov „Bukovinských stretnutí“ v 7 krajinách: v Poľsku, Rumunsku, na Ukrajine, v Maďarsku, na Slovensku, v Moldavsku a Nemecku. Na festivale sa zúčastnilo 57 068 umelcov, z toho: 10 262 z Poľska, 13 792 z Ukrajiny, 21 727 z Rumunska, 8318 z Maďarska, 1186 zo Slovenska, 144 z Nemecka, 1113 z Moldavska, 5 z USA, 424 zo Srbska, 6 zo Slovinska, 46 z Bosny a Hercegoviny a 45 z Českej republiky.

Medzinárodný folklórny festival „Bukovinské stretnutia“ však nie je súťažou. Umelecké skupiny, ktoré sa na festivale zúčastňujú, sa v mnohom líšia a predstavujú rôzne kultúrne „kruhy“. Táto rozmanitosť sa prejavuje v rôznych aspektoch:

1. národnosť a etnický pôvod
2. domovská krajina
3. pôvod a väzby na Bukovinu
4. vierovyznanie
5. vek účastníkov
6. bydlisko
7. repertoár na vystúpeniach
8. dĺžka existencie súboru
9. stupeň profesionality vystúpení
10. veľkosť skupiny

Medzinárodný folklórny festival „Bukovinské stretnutia“ je pestrým festivalom, ktorého model a ciele sa formovali začiatkom 90. rokov 20. storočia, pričom sa systematicky rozširovali a zdokonaľovali s každým ďalším ročníkom festivalu. Tento medzinárodný folklórny sviatok si kladie za cieľ predovšetkým popularizovať a chrániť hodnoty, ktoré majú vplyv na upevňovanie národnej identity, posilňovanie tradícií a medziľudských väzieb. Je to oslava folklóru a ľudí podporujúcich medzikultúrny dialóg, úctu k iným ľuďom, kultúrnemu dedičstvu a jazyku.

Od prvých „Bukovinských stretnutí“ uplynulo už 32 rokov. Vďaka nadšeniu Zbigniewa Kowalského získali „Bukovinské stretnutia“ medzinárodný rozmer a konali sa v siedmich krajinách, kde bývajú a pôsobia Bukovinčania. Poľské mestá Jastrowie a Piła (už niekoľko rokov aj Dzierżoniów a Lubań), rumunský Câmpulung Moldovenesc, maďarský Bonyhád, slovenské Turčianske Teplice a Skalité, ukrajinské Černivci, nemecký Mníchov, Augsburg a moldavský Kišiňov vrelo privítali účastníkov festivalu a obdivovali kultúru „iných“, no zároveň blízkych národov, ktoré spája tradícia harmonického spolužitia na pôde ich predkov.

Viac ako tridsaťročná história „Bukovinských stretnutí“ a ich pôsobenie na medzinárodnej scéne sa začína podpisom Dohody o realizácii Medzinárodného folklórneho festivalu „Bukovinské stretnutia“, ktorú od roku 1999 každoročne podpisujú partneri v Poľsku a v zahraničí. Dohoda upravuje model a koncepciu festivalu, jeho ciele, úlohy, podmienky účasti, práva a povinnosti organizátorov, a zároveň jasne vymedzuje miesta a termíny, v ktorých sa bude podujatie konať v rôznych európskych krajinách počas celého roka.

Hlavným organizátorom festivalu je Regionálne kultúrne centrum – Továreň emócií. Jeho úlohou je dohliadať na priebeh celého podujatia, koordinovať a podporovať aktivity zahraničných partnerov, ktorí sú zodpovední za realizáciu festivalu vo svojich krajinách (od roku 1999). Centrum tiež koordinuje prácu pri podpise medzinárodnej dohody, vďaka ktorej sa môžu uskutočniť „Bukovinské stretnutia“. Medzinárodný folklórny festival má bez ohľadu na krajinu, v ktorej sa koná, spoločný grafický dizajn, ktorý vytvára symbolickú jednotu medzinárodného podujatia. Všetky materiály pre všetky časti festivalu – dohoda, štatút a programové ciele, pozvánky, katalóg, plagát – upravuje, pripravuje a tlačí Regionálne kultúrne centrum – Továreň emócií v Piłe. Festivalový katalóg je hlavnou festivalovou publikáciou, ktorá predstavuje všetkých účastníkov „Bukovinských stretnutí“.

Regionálne kultúrne centrum je už 30 rokov organizačným ústredím tohto pestrého medzinárodného festivalu. V súčasnosti je to jedno z najdôležitejších centier, ktoré podporuje multikulturalizmus vo východnej Európe, medzikultúrny dialóg ako spôsob pre vzájomné spoznávanie sa, rozvoj a zabraňovanie konfliktom, a to najmä medzi národnostnými a etnickými menšinami. Regionálne kultúrne centrum – Továreň emócií v Piłe zhromažďuje a dokumentuje všetky scénické vystúpenia, ktoré sa uskutočnili v priebehu 30 rokov vo všetkých krajinách. Dokumentáciu tvoria fotografie, filmy a bibliografia. Festival sa stal významným podujatím s veľkým záujmom novinárov. Ich materiály – správy, informácie, reportáže, rozhovory, recenzie – zdôrazňujú nielen veľkosť projektu a jeho umeleckú úroveň, ale aj jeho jedinečný charakter. Mnohí označujú festival za vzor pre európske kultúrne podujatia a partnerskú spoluprácu. Všetky mediálne informácie od roku 1990 dokumentuje Regionálne kultúrne centrum v Piłe, ktoré zhromaždilo viac ako 3500 mediálnych výstupov z Poľska, Rumunska, Maďarska, Slovenska, Ukrajiny, Moldavska, Srbska a Nemecka. Napríklad v roku 2019 bolo vo všetkých krajinách zozbieraných spolu až 266 mediálnych správ.

MFF „Bukovinské stretnutia“ prispieva k nadviazaniu a posilneniu cezhraničnej spolupráce. Vďaka festivalu sa rozvíjajú systematické – regionálne a medzinárodné – spoločné aktivity s cieľom zachovať bukovinský folklór a propagovať hlavnú ideu festivalu. Partnermi sú kultúrne inštitúcie a miestne samosprávy v Poľsku, na Ukrajine, v Rumunsku a Maďarsku. Na základe úspešných festivalových projektov podpísalo niekoľko miest partnerské dohody. Spolupráca týchto miest sa tak rozvíja dodnes a presahuje rámec bukovinského festivalu.

Medzinárodný folklórny festival „Bukovinské stretnutia“ každoročne obohacujú vzdelávacie, poznávacie a kultúrne prvky, ako napríklad: Spoločná ulica, Chute Bukoviny, svadobné rituály, Svätojánske noci, Bukovinská kuchyňa, Medové slávnosti, Dožinky, Bukovinské plesy, Kultúra mesta Černivci, výstavy ľudových tvorcov, Jesenné slávnosti. Medzinárodný folklórny festival „Bukovinské stretnutia“ poskytuje priestor aj pre rozvoj vedy a popularizáciu poznatkov. Od samého začiatku sa totiž neodmysliteľne spája aj s cyklom medzinárodných vedeckých konferencií a už niekoľko rokov aj s Bukovinským festivalom vedy.

„Bukovinské stretnutia“ sú podujatím, ktoré vo viacerých rovinách ovplyvňuje sociálnu integráciu, pomáha spoznať a pochopiť kultúru susedného národa. Stretnutia sú platformou pre spoluprácu medzi zástupcami rôznych sociokultúrnych svetov; príkladom koexistencie kultúrneho a vedeckého sveta; inšpirujú k reflexiám a vlastnému bádaniu, ktoré ovplyvňuje nielen bukovinské prostredie, a oslovujú všetkých bez ohľadu na pôvod, vek, bydlisko a pod. Festival sa stáva priestorom, kde sa doslova skracuje sociálna vzdialenosť a ľudia sú si „bližšie“. Prostredníctvom kultúrnych, vedeckých a populárno-vedeckých podujatí sa iniciátorom a organizátorom podarilo vytvoriť medzinárodné podujatie spájajúce kultúru, vedu a vzdelávanie. Mimoriadne dôležitou hodnotou festivalu je jeho pozitívne vnímanie medzi verejnosťou. Vďaka nemu možno povedať, že „Bukovinské stretnutia“ rozširujú poznávacie obzory účastníkov v mnohých dimenziách, prispievajú k prekračovaniu hraníc a k nadväzovaniu skutočných ľudských priateľstiev.

Vzhľadom na pandémiu Covid-19 sa otvorenie 31. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu „Bukovinské stretnutia“ uskutočnilo 24. júna 2020. Súbor „Jastrowiacy“ z Jastrowia zaspieval hymnu Bukovinčanov „Buky, moje buky“. Na špeciálnej platforme sa tak zo svojich miest stretli a spojili všetky súbory v ľudových krojoch a pripravili sa na vystúpenia. Riaditeľ tohto najväčšieho európskeho festivalu Zbigniew Kowalski vtedy povedal: „Milovaní Bukovinčania. Toto nie je jediné prekvapenie, ktoré sme si pre vás pripravili. Dnes sa totiž na stránke bukowina.rck.pila.pl objavil fotografický materiál poľských súborov. Sledujem vás a vidím, koľkí z vás sú s nami online. Spoločne môžeme vidieť, aká veľká je bukovinská rodina, a ako netrpezlivo na festival čakajú všetci Bukovinčania. Prekračujúc hranice, rozdiely a prekážky, môžeme symbolicky začať naše vystúpenia s nádejou, že do konca roka si budeme môcť aj spoločne zaspievať. Som nesmierne rád, že vás môžem privítať v tomto symbolickom okamihu.“

Helena Krasowska
Magdalena Pokrzyńska